Vyjadrenie Ing. Ivany Pasečnej, PhD., krajinná architektka, teoretička v odbore priestorové plánovanie, publicistka, blogerka, 2ka krajinní architekti
“Samotný víťazný koncept riešenia nového parku je azda najcitlivejší zo všetkých súťažne konkurenčných riešení, domnievam sa že práve preto si ho Piešťania vybrali za svoj, najviac sa s ním stotožnili. Konzervatívny, citlivý, čistý a jednoznačne odborný pohľad víťazného tímu by mohol byť bezkonkurenčne pozitívnym príkladom pre vznikajúce slovenské parky a pýchou Piešťan. “
Súťaže na park v Piešťanoch sme sa ako 2ka tiež zúčastnili.
Súťažná odborná porota si vybrala návrh kolektívu autoriek, ktorý by sa vzhľadom na kontinuitu vládnutia na meste i vážnosť súťaže ako takej patrilo akceptovať. Pretože ľudia, ktorých vedenie mesta zastupuje si súťaž zo svojich daní riadne zaplatili a vedenie mesta ju odobrilo. Porota je odborný orgán súťaže a musela ustáť výsledok súťaže. Spochybňovanie zadania, či súťažnej poroty môže byť lákavé a aj je populárne. Spochybňovanie spochybniteľného. Ach.
Ak sa čaká na môj odborný názor, tak mám pocit, že som povedala všetko. Vyjadrujem sa preto, lebo ma unavuje neustále mrhanie domácimi verejnými financiami a kvalitne spracovanými štúdiami, odmietanie nového a bezmyšlienkovité horúčkovité sa ,,priväzovanie’’ o stromy, ktoré má s ideou ich zachovania pramálo spoločného.
Samotný víťazný koncept riešenia nového parku je azda najcitlivejší zo všetkých súťažne konkurenčných riešení, domnievam sa že práve preto si ho Piešťania vybrali za svoj, najviac sa s ním stotožnili. Konzervatívny, citlivý, čistý a jednoznačne odborný pohľad víťazného tímu by mohol byť bezkonkurenčne pozitívnym príkladom pre vznikajúce slovenské parky a pýchou Piešťan. Je založený na vízii zachovania identity miesta skrz historický odkaz, vytváraním súvislých celkov prostredníctvom plánovania kontinuálnej poctivo hierarchizovanej zelenej infraštruktúry, koncepte udržateľných výsadieb.
Piešťany v posledných rokoch prilákali mnoho návštevníkov, možno to isté povedať o parku? Rovnako ako kúpele známe po svete, zakladá si i projekt na špičkovom architektonickom i krajinnoarchitektonickom
riešení a vysokom kvalitatívnom štandarde. Prečo zmariť tak skvelú myšlienku, ktorá má krôčik k zhmotneniu. Prečo to na Slovensku musí byť vždy TAK? Scenár verejných priestorov parku má ambíciu neskončiť v šuflíku na mestskom úrade, o čo usilujú nie len jeho autori. Dovolím si tvrdiť, že takáto situácia, kde sa mesto pohráva s budúcnosťou našich verejných priestorov, a autor diela a ľudia sa môžu len prizerať sa bude opakovať len vtedy ak budú ľudia pasívni. Buďme aktívni, toto nadobúda už celospoločenský význam. Odvahu a nebojme sa. ,,Scenár zelene” je napísaný, raz ho už mesto akceptovalo. Nevidím dôvod prehodnocovať už vyhodnotené, je to plytvanie času, ľuďmi, financiami. Ak sa bude postupovať podľa iného scenára, bude to už iný film a čoho sa obávam najviac, že možno žiaden.
Vyjadrenie prof. Ing. Ľubice Feriancovej, PhD.,
garantky odboru 6.1.17 Krajinná a záhradná architektúra
“Ak mesto Piešťany považovalo za vhodné a potrebné revitalizáciu svojho parku riešiť vypísaním architektonickej súťaže, následne táto bola odbornou porotou posúdená a bol určený víťazný návrh, je pre mňa zarážajúce, že v tomto štádiu sa vznášajú námietky, ktoré maria snahu takýto dobrý zámer realizovať.”
Mestský park vždy patril a aj bude patriť medzi najvýznamnejšie záhradno architektonické kompozičné celky každého sídla. Slovenskou realitou je, že nie vždy boli parky koncipované tak, aby postupom času a žiaľ absentujúcou odbornou údržbou nedochádzalo k potrebe zásahov do porastov, ktoré prestali plnohodnotne plniť svoje funkcie.
Ak mesto Piešťany považovalo za vhodné a potrebné revitalizáciu svojho parku riešiť vypísaním architektonickej súťaže, následne táto bola odbornou porotou posúdená a bol určený víťazný návrh, je pre mňa zarážajúce, že v tomto štádiu sa vznášajú námietky, ktoré maria snahu takýto dobrý zámer realizovať. Nakoľko poznám odbornú profesionalitu kolektívu autoriek návrhu, považujem celú kauzu okolo kompozičných výrubov za nepochopenie (pseudo)ochrancov stromov a prírody. Pretože nepoznám záhradného architekta, ktorý navrhne na výrub strom, keď na to nemá podstatný dôvod. Tam, kde strom má svoje opodstatnenie vždy bude pre každého z nás významný kompozičný prvok. Ale tam, kde nepatrí, musí ustúpiť v prospech inej kvality. Tak k tomu pristupujú v kultúrnom zahraničí a k tomu vedieme študentov na Katedre záhradnej a krajinnej architektúry FZKI SPU v Nitre. Zámer prebudovať mestský park v Piešťanoch na moderný objekt relaxu pre jeho obyvateľov a návštevníkov je dobre čitateľný, vnímateľný a z hľadiska zvýšenia bezpečnosti či pohody, aj nanajvýš potrebný. Preto s plnou zodpovednosťou si dovoľujem vyjadriť podporu realizovať navrhované zmeny v parku v zmysle víťazného návrhu autoriek Ing. Ivana Kucirkova, MSc., Ing. Dominika Letková, Ing. Klára Nepustilová a Ing. Eva Teplická.
Vyjadrenie autorizovanej krajinnej architektky SKA Ing. Anny Dobruckej, PhD.
„Park je zámerne komponovaná “scéna” pre každodenný život občanov mesta. Ako hudobné dielo má isté rytmické a ozdobné prvky, tak i dielo krajinného architekta využíva rôzne prvky na vytvorenie priestorovej kompozície, v rámci ktorej sa uplatňuje akcent, dynamika, harmónia, gradácia, rytmus apod.“
Výruby v parkoch
Vo všeobecnosti je potrebné “krajinu” vnímať ako systém dvoch subsystémov: systém prírodný (krajina mimo zastavaného územia, prioritne má vplyv na ekologickú stabilitu a prirodzenú biodiverzitu) a systém urbánny (krajina v zastavanom území, prioritne má vplyv na kvalitu života občanov v meste). Žiaľ, vo všeobecnosti platí, že ako prírodný systém tak i urbánny systém sú silne deštruované, poškodené, drancované. V Piešťanoch sa intenzívne diskutuje o výruboch stromov v parku, teda o zásahoch v rámci urbánneho systému. Podobné diskusie prebiehajú i v iných mestách a o iných parkoch, preto je možno vhodné vysvetliť potrebu i kompozičných výrubov.
Čo je vlastne park? Je to zámerne vytvárané (často umelecké) dielo, ktoré je komponované rovnako ako hociktoré iné dielo (hudobné, básnické, divadelné…). Park je zámerne komponovaná “scéna” pre každodenný život občanov mesta. Špecifikum komponovania parku spočíva v tom, že využíva okrem iných i prírodné (vegetačné) prvky a to tak, aby výsledkom bola kompozícia zodpovedajúca predstavám tvorcu (i investora), ktorá sa prejaví s odstupom času, keď dielo “dospeje”. Ako hudobné dielo má isté rytmické a ozdobné prvky, tak i dielo krajinného architekta využíva rôzne prvky na vytvorenie priestorovej kompozície, v rámci ktorej sa uplatňuje akcent, dynamika, harmónia, gradácia, rytmus apod. Žiaľ, diela krajinných architektov nie sú takto vo všeobecnosti na Slovensku vnímané, ale radi ich pokladáme “len” za “plochy zelene” (biocentrá). Pritom komponovaný park prispieva ku kultúrnosti prostredia. Žiaľ, pri nedostatočnej údržbe park pomerne rýchlo degraduje, pretože jeho biologická zložka podlieha rôznym faktorom (patogénne organizmy, environmentálne vplyvy, globálne otepľovanie apod.). Dielo krajinného architekta (komponované dielo) má celospoločenský význam, zvyšuje kvalitu života, podporuje kvalitu životného prostredia a pozitívne pôsobí na psychiku i regeneráciu človeka. Kompozícia diela, žiaľ, časom podlieha zmenám (znehodnoteniu), a to z dôvodu neakceptovania kompozície (poznáme dosadby drevín v rámci akcií “Z”), populačným tlakom (snaha investorov tlačiť objekty do prakov) alebo nedostatočnou údržbou (rozpad stromov). Zaujímavé je, že v zahraničí (už i v ČR) sa nájdu krásne pôvodné, slohovo komponované parky, ktoré sú udržiavané. Nemci dokázali, že deštruované prostredie negatívne ovplyvňuje sociálne vzťahy!! Anglickí továrnici už na konci 19.storočia (!!) kládli dôraz na kvalitu prostredia svojich robotníkov a podporovali koncept “záhradných miest”. Park je teda hodnota, ktorú dnes ani nevieme vyjadriť. V rámci urbánnej štruktúry je prvkom, ktorý podporuje ekostabilizačnú kvalitu, environmentálnu kvalitu, urbanistickú kvalitu, architektonickú kvalitu mesta a zároveň má kultúrno-historickú i kultúrno-umeleckú hodnotu. Dobrá kompozícia je základ dobrej architektúry a funkčnej prevádzky parku. Môžeme vôbec s takouto hodnotou hazardovať? Môžeme sa o nej vyjadrovať s dešpektom? Nie. Navyše je tu profesia krajinného architekta, ktorá je vedená k tvorbe a ochrane týchto hodnôt a ktorej treba dôverovať. Krajinní architekti študujú daný študijný odbor min. 5 rokov a následne po troch rokoch praxe musia dokázať svoju odbornosť pred skúšobnou komisiou pri Slovenskej komore architektov! A až následne ako autorizovaní krajinní architekti môžu projektovať. Dokáže zručnosti tejto profesie nahradiť iná profesia?
Priznám sa, že nie som za výrub starých stromov, ktoré sa dajú zachrániť, najmä ak tvoria kostru kompozície, alebo ak ide o pamätné stromy. Starý strom dodáva silu, krásu, život a vzbudzuje úctu. Navyše ich máme žalostne málo v porovnaní s okolitými krajinami. Ale mali by sme mať na zreteli, že s parkom (ako so živým organizmom) treba neustále pracovať a treba ho i ošetrovať či odstraňovať z neho veľmi choré, staré či nebezpečné stromy a sadiť nové pre nasledujúce generácie. Predpokladám, že stromy navrhnuté na výrub hodnotil odborník (krajinný architekt či arborista), takže nevidím dôvod, prečo by sa mal odborný posudok spochybňovať. Vie snáď “laik” lepšie posúdiť stav stromov? Navyše na Slovensku je katastrofálny stav parkov (obecných, mestských i pamiatkovo chránených) v dôsledku dlhodobo nedostatočnej údržby (dôsledok šetrenia miest a obcí na zeleni. Príklad: pri porovnaní 5 miest bolo čerpanie rozpočtu na zeleň realizované v priemere na 94%!! Kde sa presunuli financie plánované na zeleň?) a čakajú nás tak ďalšie výruby. Tie však by mali prebehnúť len na základe odborných hodnotení a odborne spracovaných projektov (projekty parafované červenými razítkami SKA). Odbornosť a zodpovednosť pokladám za správny prístup k budovaniu zelenej infraštruktúry. Podpora verejnosti pri presadzovaní odbornosti je určite vítaná. Za správne tiež pokladám budovanie zelenej infraštruktúry na základe dlhodobých plánov, vízií a štúdií. Len tak sa vytvorí optimálna sídelná štruktúra miest. Zatiaľ sa buduje skôr náhodilo (pod tlakom obyvateľov či volieb).
Nechajme teda pracovať odborníkov a držme im palce, aby pre nás ostatných vytvorili kvalitný priestor, kde sa budeme radi stretávať. Nevnášajme “svoje pravdy” do diela, za ktoré v konečnom dôsledku nenesieme zodpovednosť my, ale autori. A možno by sme mali svoju pozornosť upriamiť viac na krajinu za hranicami miest. Možno by sme zásahy v parkoch nevnímali tak intenzívne a citlivo, keby sme na Slovensku mali kvalitné krajinné zázemie miest, kvalitný prírodný systém.
Vyjadrenie krajinnej architektky, koordinátorky medzinárodného urbanistického festivalu, konzultantky a držiteľky Fulbrightovho štipendia Ing. Miloty Sidorovej, PhD.
“Verím, že kritici návrhu urobia všetko vo svojich silách, aby si s autorským kolektívom vyjasnili svoje námietky a došli k zmiernemu riešeniu. Bola by obrovská škoda, ako hovorí staré príslovie – pre jeden strom, zabudnúť na celý les.”
Na tom, že parky sú jednými z najdôležitejších verejných priestranstiev v meste sa zhodneme. Zhodneme sa aj na tom, že stromy sa na rozdiel od statických budov (elementov stavebnej architektúry) vyvíjajú v čase. Rastú, dospievajú, odumierajú. V profesii krajinnej architektúry sa so zeleňou pracuje dlhodobo – navrhuje sa výrub, postupná obnova v plánoch desiatok rokov. A je to logické – žiaden strom predsa nevydrží navždy.
Pravdepodobne sa zhodneme aj na tom, že verejné architektonické súťaže by mali byť transparentnou zárukou najlepšieho riešenia – obzvlášť v prípade tak vzácneho areálu ako je piešťanský park.
Zhodneme sa asi aj v tom, že komisia, ktorá vyberala víťazky bola dostatočne odborná nato, aby posúdila návrh ako dostatočne kvalitný a hodný novej podoby piešťanského parku.
Apropo, pripomeňme si, že šlo o jednu z mála regulérnych súťaží schválenu Slovenskou komorou architektov. Ďalej, že inventarizácie zelene boli spracované spôsobilou osobou autorizovaného krajinného architekta a boli tak dostatočne odborným podkladom pre ďalšiu prácu.
Ako vyštudovaná krajinná architektka, koordinátorka medzinárodného urbanistického festivalu, ktorý sa do stredoeurópskych miest snaží priniesť viac myšlienok holistického krajinného urbanizmu, som veľmi rada, že sa obnova parku konečne dostala do rúk krajinárskych architektiek a nie stavebných architektov.
Autorky osobne aj pracovne poznám, sú (na Slovensku) jednými z mála krajinných architektiek, ktoré majú veľkú citlivosť nielen k zeleni, ale k celkovému riešeniu verejných priestorov. Dlhé roky navštevujú rôzne podujatia, konferencie o súčasných zahraničných trendoch urbanistickej tvorby a plánovania miest. Na tak malom Slovensku, kde si väčšina nielen verejnosti, ale bohužiaľ aj odborníkov pod pojmom krajinný architekt predstaví – záhradníka, sú tieto mladé ženy schopné vyhrať verejnú súťaž veľkého rozsahu.
Priznajme si to, s praxou krajinného architekta nemáme veľa skúsenosti.
Práve preto sú na Slovensku riešenia, akým je to ich, veľmi podstatné.
Zhodneme sa asi aj v tom, že kvalita mestských parkov nespočíva len v ich zazelenení, ale rovnako poskytovaní zázemia pre iné aktivity. Mestský park nie je prirodzený les, ale miesto pre všetkých obyvateľov mesta. Preto musí obsahovať rôzne elementy – pešie korzo, detské ihriská, športoviská, zeleň, intímnejšie aj verejnejšie oblasti. Takýto park vytvára zdravé mesto.
Verím, že kauza pieštanského parku vyplýva z neinformovanosti a neoprávneného strachu o budúcnosť stromov.
Ale rovnako ako je treba upravovať účes, treba ochraňovať zdravie a bezpečnosť parku a jeho návštevníkov odstraňovaním starých a chorých jedincov. Je naivné myslieť si, že súčasná podoba parku bez zásahu je udržateľná.
Verím, že kritici návrhu urobia všetko vo svojich silách, aby si s autorským kolektívom vyjasnili svoje námietky a došli k zmiernemu riešeniu.
Bola by obrovská škoda, ako hovorí staré príslovie – pre jeden strom, zabudnúť na celý les.
Vyjadrenie popredného českého záhradného architekta – špecialistu na trvalkové výsadby Ing. Ondřeja Fousa
“Zastánci konzervativních přístupů, zpochybňující svým populismem dlouhodobé kvality koncepční práce, vyhazují potenciálně veřejné prostředky za nadměrnou péči o nebezpečné stromy a měli by se zodpovídat všem, kdo jejich účty platí. Tedy především voličům.”
Piešťany a park je slovní spojení o kvalitě, která má středoevropský přesah. Umístění výrazného květinového prvku do městského parku značí potvrzení vědomí těchto kvalit a potřeby Piešťan být evropským lázeňským městem, které sleduje kulturu, potřeby i míru kvality života svých spoluobčanů i hostů a dalších návštěvníků. Z těchto příčin si město vždy zvalo přední tvůrce a nestálo pozadu za vývojem a trendy životního stylu nadregionálního kontextu.
Srovnáme-li atmosféru parků v mnoha zemích světa, největšího úspěchu i návštěvnosti dosahují parky mladé, svěží, které jsou blízké svým návštěvníkům nápaditostí designu a komfortem vyžití. Řada z nich využívá historie místa, váží si vitálních částí a velice odvážně do nich vnáší nové koncepty. Vznikají tak díla světlá, barevná a velmi flexibilní. S tím souvisí i květinový design. Jakkoliv jeho úkolem zůstává na prvním místě kráse, musí již být vybaven a vypraven “chytře”, aby plnil řadu dalších funkcí. Podpora biodiverzity, podíl na managementu srážek, hygienické funkce porostů, vzdělávací kapacity, využití přirozeného potenciálu a samozřejmě optimalizace péče.
Práce s původními parky naráží na řadu lokálních sentimentů a zvyklostí. Obvykle jsou konzervativní postoje proti rozvoji hodnot překrývány argumenty běžnými v ochraně přírodních lokalit vyvíjejících se bez účasti člověka. Lidská přítomnost v městském parku je ovšem nevyhnutelná, ba dokonce je nutno vzít na vědomí, že jde o jeho primární funkci. Faktory biodiverzity a přírodě blízkých procesů přítomných v parku musí být vždy konfrontovány s obytností, estetikou a kulturním posláním parku. V této souvislosti se často hovoří o provozní bezpečnosti vůči aktuálnímu stavu zejména stromového patra. Tento přístup řeší ovšem pouze důsledky. Závažněji by měla být ale hodnocena potenciální provozní bezpečnost, která řeší příčiny. Není tajemstvím, že prevence je vždy levnější, než řešení dopadů. Pokud o park koncepčně nepečujeme a pak pouze sanujeme hrozby, je to tahání peněz z kapes daňových poplatníků. Zastánci konzervativních přístupů, zpochybňující svým populismem dlouhodobé kvality koncepční práce, vyhazují potenciálně veřejné prostředky za nadměrnou péči o nebezpečné stromy a měli by se zodpovídat všem, kdo jejich účty platí. Tedy především voličům.
Vyjadrenie pedagóga Záhradníckej fakulty v Lednici Přemysla Krejčiříka:
“stromy v parku mají vytvářet skupiny, které navozují určité pocity, pokud je park dobře navržený, cítí se tam i návštěvník lépe“
“Tým autorek patřil vždy k nejlepším studentkám naší Zahradnické fakulty v Lednici. Pokud Vám, občané Piešťan, říkají, že jsou stromy v havarijním stavu, je vhodné jim naslouchat. Zvláště u jírovců, je poměrně velký problém se selháváním mechanické stability. Strom se postupně rozpadá a může to skončit třeba pádem na projíždějící auto viz foto. Naštěstí se řidiči nic nestalo.
Rozpadem jírovců jsem se dost zabýval, a vyhodnotil jsem jejich rozpad do přehledného shrnutí v podobě grafické zkratky viz příloha.
Další kapitola je kácení z kompozičních důvodů, stromy v parku mají vytvářet skupiny, které navozují určité pocity, pokud je park dobře navržený v poměrech slunce/stín = skupiny stromů / volné prostory, cítí se tam i návštěvník lépe. Proto vytváříme parky. Pokud se v parku nezasahuje zahradnicky, podle koncepčních zásahů, které autorky velmi erudovaně připravily, vzniká škoda na perspektivních dřevinách.
Ty jsou náchylnější ke zlomu, trpí chorobami a stresem, nevypadají tak hezky…
Věřím, že se park podaří OBNOVIT podle předložené dokumentace a obyvatelé i návštěvníci Piešťan jej budou ještě více navštěvovat.”
Ing. Přemysl Krejčiřík, Ph.D. pedagog Zahradnické fakulty v Lednici, autorizovaný krajinářský architekt
Vyjadrenie krajinnej architektky Kláry Nepustilovej, spoluautorky návrhu:
“nepochopení pojmu městský park může vést ke konzervaci stávajícího stavu, která by vedla v dalších desetiletích až do úplného rozpadu stromového patra parku. Důsledkem takovéhoto přístupu by byl park s minimem stromů, který by zažívali naše děti a vnoučata. Při obnově parku je nutno vycházet již ze samotné definice parku a nezaměňovat s pojmem přírodní les či lesopark. Park je živé umělecké dílo.”
V současné době byl primátorem vydán plošný zákaz kácení stromů ve městě, přestože se často jedná i o velmi nebezpečné jedince. Nízká mechanická stabilita a provozní bezpečnost byla u několika jedinců odhalena samotnými arboristy při práci v korunách stromů. Koncem března končí období kácení dřevin, pokud tedy do té doby nedojde k jejich odstranění, hrozí nebezpečí pádu větví, či vývratu celých stromů. Neuskutečnění navržených kácení v parku bude také znamenat nemožnost pracovat na navržené obnově parku. Důvodem nemožnosti realizace navržených vegetačních úprav je zejména nebezpečí poškození nových výsadeb a vegetačních prvků později odstraňovanými, či padajícími dřevinami, současně také nevyhovující světlené podmínky pro nové výsadby, které v projektu počítaly s odstraněním nevhodných dřevin.
Bohužel nepochopení pojmu městský park může vést ke konzervaci stávajícího stavu, která by vedla v dalších desetiletích až do úplného rozpadu stromového patra parku. Důsledkem takovéhoto přístupu by byl park s minimem stromů, který by zažívali naše děti a vnoučata. Při obnově parku je nutno vycházet již ze samotné definice parku a nezaměňovat s pojmem přírodní les či lesopark. Park je živé umělecké dílo. Park je rekreační, veřejný prostor města, jehož hlavní charakteristikou je kompozice zeleně.
Nutnou podmínkou kontinuálního fungování parku je průběžná obnova stromového patra tak, aby v parku byla vždy zastoupena všechna věková stádia stromů. Tím se zajistí jeho fungování i pro další generace, protože je nutno počítat s postupným odumíráním dřevin i s pomalým růstem stromů, kdy cílový efekt není vidět hned po výsadbě, ale až v horizontu mnoha desítek let. Proto je nutné při obnovách nemyslet sobecky na vlastní užitek, ale na to, co předáme dalším generacím.
V městském parku je nyní malý podíl nových výsadeb a téměř absentuje odrostlá výsadba a dospívající kosterní dřeviny (věk cca 15-40 let). Většina dřevin je z kategorie dospělých či veteránů, což předznamená do budoucna havárii parku. Z tohoto důvodu je navržena rozsáhlá dosadba stromů do prostoru parku, která má mimo jiné určitý estetický a kompoziční záměr. Krom dřevin kosterních – přirozených pro dané stanoviště – návrh doplňuje park i o dřeviny kvetoucí, na podzim se zabarvující, stromy se zajímavou texturou listu apod. tak, aby bylo dosaženo esteticky kvalitního, atraktivního prostředí městského parku. Současně je navrženo odstranění nejen dřevin provozně nebezpečných, ale také některých dřevin výplňových, rychle rostoucích, které byly sazeny za účelem vytvoření dočasné výplně parku. Taktéž se jedná o probírky přehoustlých skupin stromů, u nichž bylo s probírkami počítáno již v době výsadeb – takto bylo často postupováno v druhé polovině 20. století. Dnes převládá názor sadit stromy na cílové vzdálenosti. Ke kácení je navrženo z důvodu rozšíření stávajícího sportoviště a nutného požárního příjezdu i 21 stromů na stávajícím terénním vale a v skupině bříz, ve velké míře se jedná o náletové dřeviny a k jejich kácení dojde pouze v případě stavby sportoviště.
Autorským záměrem je i odstranění stávajícího torza vnitřní lipové aleje na hlavní promenádě. Jedná se o 9 jedinců, kteří již nevykazují znak aleje, jakožto významného kompozičního prvku parku. V středovém pásu je místo obnovy zaniklé lipové aleje, která byla vysazena ve velmi malém sponu, navržen pestrý trvalkový záhon, který byl navržen jedním ze současných nejlepších českých perenářů, Ing. Ondřejem Fousem. Jedná se o vnesení nového prvku do prostoru parku, čímž by došlo k oživení prostoru hlavní jírovcové aleje lemující parkovou promenádu. Promenáda by se stala barevnou, pestrou, atraktivní. Ústřední, prosvětlený prostor parku by nabízel nové možnosti využití a velmi by přispěl k zvýšení atraktivity celého parku ve významném lázeňském městě. V potaz je nutno vzít i ekologický aspekt takovéhoto záhonu, jakožto rozsáhlého bylinného porostu, nabízejícího úkryt a potravu různým druhům hmyzu a drobného ptactva.
Při obnově takto významného městského prostoru je důležité vzít v potaz veřejné dobro a odborný názor, na místo vlastního, subjektivního názoru jedince. Z tohoto důvodu byla i uskutečněna anonymní architektonická soutěž na obnovu parku, která nabídla různé pohledy a názory na řešení parku a z níž byl komisí schválenou slovenskou komorou architektů vybrán vítězný návrh.
Ing. arch. Klára Nepustilová
Vyjadrenie krajinnej architektky Evy Teplickej, spoluautorky návrhu:
“Piešťanskému parku chýbala roky kontinuálna starostlivosť, preto je v súčasnosti v havarijnom stave. Absolutne chýba mladá generácia stromov, ktorá v budúcnosti bude tvoriť kostru parku.”
Krajinárska tvorba má svoje zákonitosti a pravidlá.Tak isto ako každá iná odborná disciplína. Každé rozhodnutie krajinného architekta má svoj dôvod a opodstatnenie. Vie prečo to tak robí a aký efekt tým chce dosiahnuť. Opiera sa pritom o odborné znalosti a umelecké cítenie.
Piešťanskému parku chýbala roky kontinuálna starostlivosť, preto je v súčasnosti v havarijnom stave. Absolutne chýba mladá generácia stromov, ktorá v budúcnosti bude tvoriť kostru parku. Chýbajú domáce kostrové dreviny typu dub alebo hrab, ktoré sú drevinami dlhovekými s pevným drevom a zabezpečia park aj pre nasledujúce generácie. Prevládajú stromy rovnakého vekového štádia, čo je v objektoch parku nepriaznivá až nebezpečná situácia. Správne by mali by byť rovnomerne zastúpené všetky vekové štádia, aby mali z parku úžitok aj tí, ktorí prídu po nás.
Uplynulé obdobia sa nerealizovali potrebné prebierky dočasných drevín, niektoré výsadby boli realizované nepremyslene, chaoticky. Preto je potrebné dnes riešiť obnovu komplexne. Tento problém pociťoval aj správca parku, ktorý nemal v ruke žiadny materiál, ktorý by usmerňoval rozvoj a smerovanie parku. A z tohto dôvodu bola vyhlásená verejná anonymná súťaž.
Paušálny prístup k výrubom a odstraňovanie iba stromov, ktoré môžu napríklad v prípade búrky spôsobiť škody, tak ako to požaduje pán primátor, je proti základným princípom parkovej tvorby. Tej tvorby, vďaka ktorej sa tu dnes môžeme baviť o piešťanskom parku ako existujúcom objekte. Bolo by to krátkodobé riešenie, ktoré si v priestore parku ako živého organizmu nemôžeme dovoliť. Mestský park nie je les. Je tu potrebná neustála obnova, ktorá spočíva v zásahoch do stromového poschodia v podobe odstraňovania nevhodných drevín a následných výsadbách. V návrhu sa na výsadbu navrhuje viac stromov ako sa odstraňuje.
Na výrub je navrhnuté nevyhnutne nutné množstvo stromov. Autori pri hodnotení vychádzali z prieskumu z roku 2011, avšak terénnym prieskumom ho overili a aktualizovali pre potreby víťazného návrhu. Každý výrub bol individuálne posudzovaný s ohľadom na park ako celok.
Z celkovych 197 ks stromov určených na výrub je 34 ks navrhovaných z kompozičných dôvodov, 18 ks stromov kvôli stavbe športovísk, 3 ks kvôli rozširujúcej sa ceste pre požiarnu ochranu a 9 líp+1 javor, ktoré sú súčasťou torza vnútornej aleje, ktorá dnes už nevykazuje znaky aleje. Vnútornú časť aleje sa autori v návrhu z dôvodu stiesnenych priestorovych parametrov existujúcej výsadby (malý spon medziradia), novej kompozície a vnesenia nového prvku –veľkolepého trvalkového záhona rozhodli neobnovavovať. K odstráneniu z kompozičných dôvodov sa navrhujú ďalej 3 lipy, ktoré sú súčasťou stromoradia nelogicky vysadeného technickými službami v rámci náhradnej výsadby vedľa existujúcej aleje okolo cesty. Odstránením 3 stromov sa naruší rytmus neopodstatneného stromoradia a porast zvyšných líp sa tak prirodzene začlení do priestoru parku. Na nové výsadby pripadá celkom 309 ks stromov. Obnova je navrhovaná v časových a priestorových etapách.
Autorom nie je jasné, prečo su stavaní do úlohy tych, ktorí chcú v parku bezhlavo rúbať. Aký by mali z toho prospech? Naopak, v najlepšom svedomí a vedomí chcú pre park to najlepšie. Snažia sa zachovať, aj za cenu väčšej finančnej a technickej náročnosti, čo najviac stávajúcích stromov bez poškozenia. Týka sa to najmä podrobného technického riešenia ochrany stromov pri rekonštrukcii ciest (koreňové mosty, zvýšenie nivelety komunikácií). Súčasne je v projekte kladený dôraz na ochranu stromov na stavenisku, ktorá je podrobne prepracovaná pre každý stavebný objekt.
Nie je pravdou a neexistuje žiaden faktický argument, ktorý by potvrdzoval, že autori chcú mať z parku okrasnú záhradu, ako to interpetuje pán primátor. Bolo by to proti základným princípom krajinárskej tvorby ako takej.
Vo vyspelej európe je verejná anonymná súťaž návrhov jedným z najobjektívnejších a najtransparentnejším nástrojov ako získať kvalitný projekt.
Ing. Eva Teplická
Vyjadrenie Ladislava Kubu, dizajnéra a bývalého vysokoškolského pedagóga (STU, SPU)
“Primátor mesta by mal mať okolo seba ľudí, povolaných aby ho oboznámili s autorsko-právnym rozmerom tohto sporu, ktorý je teraz jedine relevantný.”
Najprv upozorním na existenciu Zákona 618/2003 Z. z., tzv. Autorského, ktorý zaručuje autorom a ich dielam ochranu pred “neprimeraným použitím” * Navyše tento zákon umožňuje autorom požadovať, aby dielo, ktoré vytvorili, malo parametre, aké mu sami určili, v opačnom prípade autorov oprávňuje požadovať uvedenie diela do takejto podoby, akú malo podľa návrhu prevzatého odberateľom mať. Autorský akt je aktom jedinečným a neprenosným. Názor na dielo, ktoré sa teda z akýchkoľvek dôvodov od autorského názoru líši, nemá teda, lege artis, voči už prevzatej podobe diela nárok na uplatnenie, je irelevantný právne.
Pán primátor si chce nechať urobiť alternatívny, nezávislý prieskum stavu drevín, inventarizáciu, nakoľko tej, ktorá bola zrejme súčasťou propozícii súťaže nedôveruje. Ak hypoteticky pripustíme, že by tento posudok mohol byť chybný, aj tak zodpovednosť (vecná ale aj právna) viac, ako na dodávateľa posudku, padá na plecia pracovníkov magistrátu, ktorí posudok prevzali a nechali zaplatiť. Je možné, že by dosiaľ jeho chyby nikto neobjavil? Okrem toho bol inkriminovaný dokument rovnako k dispozícii všetkým účastníkom súťaže, a tí jednali v dobrej viere v jeho správnosť. Resumé: Primátor mesta by mal mať okolo seba ľudí, povolaných aby ho oboznámili s autorsko-právnym rozmerom tohto sporu, ktorý je teraz jedine relevantný. Nie je síce zrejmé, čo ho vedie k “dendrofilným” vyjadreniam, bez ohľadu na odborný posudok a výsledok súťaže, ktorú zasa gestorovala porota — rozdielny osobný vkus, kuloárové hlasy nejakých, verejnosti neznámych oponentov víťazního návrhu, alebo prostý kalkul, že verejnosť skrátka nekompromisný zákaz rúbania — vzhľadom na často diskutabilné praktiky v minulosti — ocení, ale nie je dobrým vysvedčením politickej ani manažérskej kompetencie, keď sa takto vyvolávajú vo verejnosti nesplniteľné očakávania.
Piešťany absolvovali úpravu parku pred nejakými štyridsiatimi rokmi, a okolnosti, za ktorých tento proces začal znovu prebiehať, nesvedčia o spoločenskom význame tejto úlohy – že ide o mestský park v (kedysi) najvýznamnejších kúpeľoch Slovenska, resp. že ide o budúcu identitu, ktorú si mesto aj touto cestou chystá vybudovať. Na druhej strane mi nedá nepoznamenať, že víťazný návrh, hoci je Mestský park kultúrne-pamiatkovo chráneným súborom — nijako významne na túto skutočnosť neodkazuje, a to napriek tomu, že je táto problematika veľmi metodicky komplexne spracovaná v ľahko dostupnej publikácii D. Gažovej a kol.: Mestský park v Piešťanoch / Podmienky základnej ochrany pamiatky (2010)
akad. soch. Ladislav Kubo, ArtD.
Vyjadrenie Ing. Soni Švecovej – autorizovanej krajinnej architektky z Piešťan so 40 ročnou praxou v odbore
„Bez predchádzajúcej asanácie by v praxi nebolo možné úpravy realizovať. Na realizované úpravy jednotlivých časti, bezprostredne nadväzovala údržba a starostlivosť o všetky zelené i technické prvky ukončenej časti rekonštrukcie“.
V krátkom popise 40 ročných skúsenosti v oblasti tvorby a údržby zelene vrátane rekonštrukcie parkov chcem dokumentovať opodstatnenosť zámeru mesta na rekonštrukciu mestského parku, ktorá je zákonite spojená s asanáciou nevhodných, poškodených stromov.
Naliehavosť cielenej komplexnej úpravy mestského parku v Piešťanoch bola podnetom k vypracovaniu štúdie rekonštrukcie parku už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Vlastnej štúdii (Prof.Otruba) predbiehala inventarizácia stromov, ktorú spracovali odborní pracovníci služieb mesta. Inventarizácia vyhodnotila stromy podľa dodnes platnej metodiky Doc. Machovca. Na výrub bolo navrhnutých niekoľko desiatok stromov. Tieto boli podľa naliehavosti vyrúbané v troch päťročných etapách. Najväčší rozsah výrubov sa uskutočnil v prvej v etape t.j. v rokoch 1965 -1970. Zostávajúce stromy respektíve ich koruny sa postupne zapojili a postupne uvoľnený priestor zaplnili. Z prirodzenej vlastnosti vývoja stromov a ich stárnutia sa ich stav a vzhľad mení. Priebežne s asanačnými prácami sa vykonávali v zásadách schválenej štúdie dielčie úpravy. Na uvoľnené priestory po asanovaní chorých, najmä však náletových stromov sa realizovali komplexne dielčie úpravy biologického aj technického charakteru. Operatívnu dokumentáciu vyhotovovala malá projekčná skupina pri stredisku služieb mesta.
Bez predchádzajúcej asanácie by v praxi nebolo možné úpravy realizovať. Priebeh vlastných prác bol pravidelne zverejňovaný v miestnej ale i odbornej tlači. Na realizované úpravy jednotlivých časti, bezprostredne nadväzovala údržba a starostlivosť o všetky zelené i technické prvky ukončenej časti rekonštruovkcie.
V priebehu realizácie jednotlivých etáp sa priebežne aktualizoval zdravotný stav stromov. Tento postup sme vykonávali (vtedy síce ešte bez metodiky starostlivosti o stromy) v záujme rešpektovanie biologickej, rastovej, vývojovej podstaty stromov a prípadnej potrebnej ďalšej asanácii. Dokument dendrologického prieskumu opäť navrhol niekoľko stromov na výrub ale už podstatne menej ako v prvej etape. Rozborom aktualizovaného dendrologického prieskumu sa spresnili podmienky pre postupnú realizáciu rekonštrukčných prác ďalších dvoch etáp. Rekonštrukcia celého parku bola končená v r. roku 1979. Výsledky tejto postupnej práci a systemetickej starostlivosti o park boli občanmi a návštevníkmi mesta vysoko pozitívne hodnotené.
V rámci starostlivosti o zeleň mesta bola vyčlenená 5-8 členná skupina pracovníkov pre údržbu parku na čele s odborným pracovníkom – záhradníkom. Tento systém práce bol však postupne v dôsledku nedostatku pridelených finančných prostriedkov výrazne zredukovaný v istom období iba na sporadické kosenie.
Absencia systematickej starostlivosti – údržby o park, v krátkom čase 3-5 rokov je príčinou jeho chátrania a znehodnocovania bez ohľadu či je park založený náročne alebo iba ako jednoduchá výsadba drevín bez ďalších prvkov zelene a vybavenosti. Viac ako tridsať rokov nedostatočná až chýbajúca odborná údržba mestského parku túto skutočnosť potvrdzuje.
V súčasnosti prebiehajúca asanácia stromov vychádza z dendrologického prieskumu a zákonného schvaľovacieho riadenia. Jeho kvalita je zaručená odbornosťou spracovateľa. Podporujem realizáciu výrubov v záujme urýchlenia realizácie rekonštrukcie parku. Súbežne s vlastnou realizáciou rekonštrukcie parku je nutné vytvoriť podmienky pre údržbu parku tak aby sa neopakovala bezúčelnosť vynaložených investícii.
Vyjadrenie Mateja Štefunka, akreditovaného arboristu ISA Slovensko z Piešťan
Žijem v Piešťanoch a venujem sa arboristike (odbornej starostlivosti o dreviny) profesionálne.
Bol som rád, keď som sa dozvedel o plánovanej obnove parku. Odkedy žijem v Piešťanoch, v parku sa nič zásadné nedeje – to už je viac ako desať rokov. V arboristike je kľúčová systematická starostlivosť (ošetrovanie, kontrola, náhrada odumretých drevín atď.). Stav v parku sa dá považovať za štádium rozpadu. Vačšinu drevín tvorí jedno vekové štádium, chýbajú nové stromy. Navrhované výruby tejto situácii pomáhajú, vznikne priestor, kde sa uplatní výsadba nových stromov. Predíte sa tým plošnému odumieraniu drevín jednej vekovej kategórie. Zachová sa kontinuita rastu parku ako celku v novovysadených mladých stromoch.